Diuretiká
Druhy diuretík a indikácie/kontraindikácie ich nasadenia :
Thiazidy: ich účinkom sa zvyšuje vylučovanie NaCl, kália a sekundárne aj diuréza. Majú vplyv na rozvoj metabolickej hypochloremickej a/alebo hypokalemickej alkalózy.
Zvyšujú na rozdiel od furosemidu resorpciu kalcia a magnézia. Znižujú teda obsah kalcia a magnezia v moči a používajú sa aj na liečbu hyperkalciúrie.
Thiazidy strácajú svoju účinnosť pri renálnej insuficiencii s poklesom GF pod 0.5ml/s, respektíve pri vzostupe S-kreatinínu nad 220umol/l
Pozor ovplyvňujú hladinu k.močovej a glykémie ako aj metabolizmus cholesterolu. Nevhodné sú teda u poruchy gluk. tolerancie, hyperurikémie, metabolického sy. Plný účinok nastupuje za 4-5 dní.
Indapamid: je vhodný pre diabetikov a pri izolovanej systolickej hypertenzii starších osôb. Prednosťou indapamidu je, že nemá prodiabetogénny účinok a nezasahuje do metabolizmu lipidov. Zvyšuje vylučovanie NaCl a K a znižuje vylučovanie kalcia a Mg . Natriuretický účinok je však slabší ako u HCHTZ. Riziko vzniku hypokalémie mizne pri kombinačnej liečbe s ACEi alebo sartanmi. Indapamid sa nazýva "diuretikom bez diuretického účinku" . Prejavuje sa skôr vazodilatačným účinkom a plný rozvoj účinku možno očakávať po 10 týždňoch. 
Furosemid: Patrí medzi najpotentnejšie diuretiká, preto indikáciou pre liečbu hypertenzie furosemidom je pokles GF pod 0.5ml/s, akútne aj chronické srdcové zlyhanie , edém pľúc, edémové stavy a rezistencia na thyazidy. Jeho účinklu na vylučovanie kalcia je využívané v liečbe hyperkalcémií. Vyššie dávky môžu mať ototoxické účinky. Nežiadúce účinky sú podobné ako u HCHTZ, ale sú menej vyjadrené. Maximálne intravenózne dávky do 1000mg/deň . Pri potrebe vyšších dávok sa podáva intravenózne 250 mg furosemidu. V individuálnych prípadoch môže byť dávka vyššia ako 1000 mg furosemidu denne. Účinok nastupuje do 30-60 minút a trvá 6 hodín.
Furosemid zvyšuje riziko nefrotoxicity pri liečbe niektorými antibiotikami (aminoglykozidy, cefalosporíny). Zvyšuje hladiny lithia v plazme pri liečbe lithiovými soľami.
Amilorid: Hlavným účinkom je zníženie sekrécie kália. Používa sa ako kompenzácia sklonu k hypokalémii pri terapii thiazidmi (MODURETIC) .
BMR (blokátory mineralokortikoidných receptorov - antagonisti aldosterónu). SPIRONOLAKTON - VEROSPIRON. Eplerenon.
Aldosteron je mohutným stimulátorom tvorby kolagénu v myokarde aj v cievnej stene, vedie k fibróze , zvyšuje lokálnu tvorbu noradrenalínu a up-reguluje receptory AT1 pre angiotenzín II a ACE. U pacientov so srdcovým zlyhaním je jeho súčasťou hyperaldosteronizmus - súčasť neuroendokrinnej aktivácie. BMR majú priaznivý vplyv na zníženie tvorby fibrozneho tkaniva v myokarde, bránia deplécii draslíka a horčíka a obnovujú spätné vychytávanie noradrenalínu. Eplerenon má podstatne menší výskyt androgénneho aj estrogénneho účinku a je lepšie tolerovaný, než spironolakton.
AQUARETIKÁ: Nová skupina látok inhibujúcich priamo reabsorbciu vody v zbernom kanáliku obličiek. Aquaretiká nemenia vylučovanie Na močom, ale blokujú účinok adiuretického hormónu - arginin vazopresínu. V prípade kardiálneho zlyhávania je vazopresín aktivovaný nízky, efektívnym objemom cirkulujúcej krvi a nízkym takom krvi. Aquaretiká blokujú účinok adiuretického hormónu , navodia vodnú diurézu a ponechávajú v tele elektrolyty , osmolarita tak pomaly stúpa. Táto vlastnosť je veľmi vítaná u pacientov s hyponatrémiou a s retenciou tekutín.
Najďalej v klinických štúdiách je - tolvaptan. ďalší duálny blokátor V1 aj V2 conivaptan má menší vplyv na potenciáciu hypertrofie ľavej komory. Okrem navodeniu vodnej diurézy sa objavila ďalšia výhodná vlastnosť , pokles systémovej a pľúcnej rezistencie.
VŠEOBECNE: Nízke dávky diuretík v liečbe hypertenzie koronárnu mortalitu znižujú, vysoké dávky - koronárnu mortalitu skôr zvyšujú.
Najviac rizikovou pre manifestáciu latentného diabetes mellitus je kombinácia diuretikum +betablokátor.
