Kuriózna perikanylačná komplikácia.
U 77 ročnej pacientky, hospitalizovanej pre kardiálnu dekompenzáciu, bol vzhľadom na akceleráciu hyperazotémie a hyperhydratáciu indikovaný urgentný hemodialyzačný výkon. Na RTG snímku hrudníka je prítomný masívnejší pleurálny výpotok.
Pri pokuse o kanyláciu ven
a juguláris interna je pacientka uvedená do trendelenburgovej polohy. Po lokálnej anestéze kože a podkožia, je realizovaný vpich v oblasti trigona tvorenom dvoma hlavami m.sternocleidomastoidea a klavikulou, pod USG kontrolou - priebehu vena jugularis interna. Punkčnou ihlou po cca 3 cm vpichu – naberám do striekačky (na moje prekvapenie) miesto tmavej krvi - slamovožltý punktát. Následne po povytiahnutí ihly naberám do striekačky tmavú venóznu krv, čo považujem za dôkaz úspešnej kanylácie jugulárnej vény. Zavedenie drôteného vodiča do lúmenu vény však nie je možné. Odpor prichádza po cca 4 cm zasunutia vodiča.
Spätne sme si uvedomili , že prepichnutím v. juguláris interna, hrot punkčnej ihly prenikol až do pleurálneho priestoru a do striekačky sa teda nabral pleurálny punktát. Povytiahnutím ihly sa hrot dostal z pleurálneho priestoru späť do lúmenu prepichnuitej jugulárnej vény. Pleurálny výpotok presunutý v pleurálnej kupole utlačil lúmen v. jugularis - a tým znemožnil hladké zavedenie vodiča do vény. TAKE HOME MESSAGE : nie vždy platí že : čím intenzívnejší trendeleburg , tým je hladšia kanylácia v.juguláris.
